Baby, nerobte prvý krok!

Kamarátka mi povedala:  „Napíš taký blog aj za nás čo ho nespravíme, ale držíme ! :)” A tak teda píšem.

Naozaj by som chcela dávať toto odporúčanie a šíriť ho do sveta, aj keď si uvedomujem, že skúsenosť je neprenosná. Ku mne do poradne totiž veľmi často prichádzajú práve také páry, ktoré začali svoju spoločnú púť tak,  že baba zbalila „chlapa”. Úvodzovky som dala preto, lebo je nepravdepodobné, že osoba mužského pohlavia, ktorá toto dopustila sa môže hrdiť titulom chlap. Myslím si, že chlapovi (s gulami) by sa také niečo len ťažko prihodilo. Muž, ktorý sa nechal zbaliť sa vtedy ako chlap rozhodne nezachoval, ani necítil.

Ak sa budeme držať základného vzťahového pravidla, že vždy je to fifty-fifty, a že “jaký išól, takú našól”, tak nám vyjde, že obaja sa do tejto neľahkej vzťahovej situácie dostali pekne spolu.

Poďme ale na začiatok. Čo vedie babu k tomu, aby sa rozhodla zbaliť chalana? Prvá odpoveď, čo sa ponúka je, že to bude strach. Neverí si, že je dosť dobrá, pekná, múdra a to jej bráni v tom, aby pokojne čakala, kým si ju chlap nájde. Žije v obave, že ju si predsa nikto nemôže vybrať, veď nie je dosť zaujímavá, výrazná, bojí sa že sa medzi inými “samicami” stratí, že zanikne. A tak tomu pomôže! Existuje veľké množstvo fínt, takzvaných ženských zbraní, ako uloviť „nešťastníka”. Ak sa ale jej misia podarí, časom budú nešťastníci dvaja a ak sa medzičasom aj deti podaria, tak vznikne celá skupina, postihnutá týmto protiprírodným rozhodnutím.

Žena na love uloví vždy len slabého jedinca. Silnejšieho (od nej) uloviť nemožno. Zákony prírody nepustia, nie je totiž možné dobehnúť rýchlejšieho. A chlap by rozhodne „rýchlejší” byť mal!  Ak nie je, začne sa roztáčať nepríjemné kolečko. Ako len na to zabudnúť? Ako dostať z hlavy, že ja som sa uchýlila k takému činu? Bol by ma on vôbec chcel, ak by som sa ja neponúkla? Ľúbim sa mu teda? Prečo je vlastne so mnou? Neutíchajúca riava otázok tohto typu, vyviera v hlave lovkyne nonstop. Spôsobuje to nepokoj. Neodbytné myšlienky otravujú ako mucha ráno, keď ešte chcete spať. Ako sa len ukľudniť? Potrebujem vidieť, cítiť, že som pre neho dôležitá. Bodol by dôkaz. Máš ma rád? Páčim sa ti? Čo pre teba znamenám? Dokáž mi to!

Od muža, ktorý o ženu nezabojoval, ale nič neprichádza. Vôbec ho nenapadne, že ona môže takto uvažovať. Nerozumie tomu, čo od neho stále chce. Netuší nič o jej trápení. Naopak on sám sa trápi tým, že robí všetko čo vie a stále nie je dosť, stále jej to nestačí. Časom sa začne ženy báť. Až príliš často sa pri nej konfrontuje so svojou nedostatočnosťou, čo mu prináša  zranenia  a pochybnosti o sebe a tak sa aj jeho pokusy ukazovať náklonnosť riedia. Nie je zvyknutý o niečo bojovať, veď aj bez „boja” to išlo. Často sa potom uzatvára do krivdy. Ubližuješ mi! Si zlá! A to je presne to, čo žena počuť nechce. Veď aj ona sama sa tak cíti. Túži prežívať opak, byť pri mužovi slabá, nežná, dobrá.

Nepríjemné je, že sa tento nepomer vo vzťahových “silách” v spolužití, prejavuje aj v bežných každodenných interakciách. Vždy je žena tá rýchlejšia. Ona vyberá dovolenku, vymýšľa program, na ňu sa obracajú deti, ona čelí konfliktom v širšej rodine, lebo on sa k nej nikdy nepostaví. Ako keby ste mali jednu nohu kratšiu, pri každom pohybe sa s tým konfrontujete, nech idete kamkoľvek. Je to únavné a vyčerpávajúce. Bomba v hlave. Každodenná bezmocnosť. Chcete mu „nasadiť gule”, ale to je práve také nemožné, ako presvedčiť slnko, aby vychádzalo večer.

A pre toto všetko vravím: „Baby, čakajte a nechoďte na lov!“ Vydržte ten strach,  že „možno” žiadny o vás nezabojuje. Podľa mňa je to lepšia možnosť ako žiť v páre v ustavičnom nepokoji. Myslím si ale, že samota vám nehrozí, lebo muži chcú ženy a žena je osoba ženského pohlavia, ktorá je sebavedomá. O také bude vždy záujem!

 

Maja Kubišová

vzťahová poradňa