Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať! Túto „dobrú radu“ dával po desaťročia svojim klientom guru a zakladateľ československého manželského poradenstva Miroslav Plzák a v tomto zmysle aj šíril osvetu.
Z môjho pohľadu to dobrá rada nebola, lebo takéto tajomstvo vzťah rozkladá a devastuje ho prostredníctvom pocitu viny. Myslím si, že ak má mať vzťah perspektívu aj do budúcnosti, je lepšie priznať sa.
Pamätám si na veľmi búrlivú debatu počas prednášky na VŠ, kedy som bola v opozícii proti väčšinovému názoru (dokonca aj prednášajúca ho mala), že priznať sa s neverou znamená len zaťažiť partnera, sebe uľaviť a jemu ešte viac ublížiť. Zrejme pramenil v známom: čo oči nevidia, srdce nebolí. Súhlasím s tým potiaľ, že „len“ samotné priznanie nestačí, že treba prebrať aj plnú zodpovednosť! Zreparovať poškodený vzťah, zahojiť emocionálne rany a obnoviť dôveru je bolestivé, časovo náročné a nie vždy úspešné. Napriek tomu je to oveľa lepšie, ako žiť ďalej s „hovnom pod kobercom“!
Výhovorky a sľuby
Prebratie zodpovednosti môže znamenať všeličo, od toho najjednoduchšieho, ako je prerušenie styku s „inkriminovanou“ osobou cez oveľa zložitejšie a to hľadanie skutočných dôvodov a motívov k nevere. Lebo to, že za to mohli okolnosti a vhodná príležitosť je len výhovorka.
Sľubovať, že sa to už nikdy nestane, ak ste ešte neprišli na dôvod nevery, nie je dobrý nápad, v tejto fáze sa to totiž nedá zaručiť. Ľútosť a výčitky nie sú dostatočne silné odstrašujúce faktory a časom strácajú na intenzite.
Mlčanie a rozhovory
Vzťah neničí len samotný fakt nevery, ale hlavne mlčanie pred ňou a aj mlčanie „po“. Je isté, že už predtým, než sa veci udiali, bolo mnohé nevypovedané. Zodpovednosť teda neprináleží len neverníkovi, lebo nevera jedného je spoločným výsledkom oboch a preto je fér podeliť si aj zodpovednosť.
Počúvanie partnera a dlhé rozhovory s ním určite pomáhajú budovať stratenú dôveru. Sprievodným javom však býva aj striedanie protichodných emočných cyklov podvedeného partnera, kedy sa láska rýchlo mení na nenávisť, po chvíľach blízkosti prichádzajú obdobia citového chladu a za prejavmi dôvery nasleduje opäť podozrievanie a tak dookola.
Krivda a pocit viny
Ak sa partneri na neveru nevedia, alebo nechcú pozrieť aj z pohľadu obojstrannej zodpovednosti, potom to vyzerá napríklad aj tak, že podvedený si bahní vo svojej krivde a neverník si doslova za „posledné prachy“ nakupuje odpustky. Smutný je pohľad na takú dvojicu!
Fakt neviem kde sa berie ten väčšinový názor, že neveru treba tajiť, lebo dôsledky takého rozhodnutia určite pozitívne nie sú. Že by za to celé mohol naozaj len ten „chudák“ Plzák?!
Maja Kubišová
