Rozhovor v trojici

Zavolala mi klientka s tým, že by sa chcela objednať na párovú terapiu. Vraj je to jej iniciatíva a trvá na tom, aby ju s priateľom absolvovali. Mala však podmienku: „Nepovedzte, prosím, nahlas, že náš vzťah nemá zmysel a že najlepšie by bolo ho ukončiť.” Určite to nepoviem, reagovala som. Každý vzťah má totiž šancu, pokiaľ dvaja chcú. To je aj dôležitá podmienka na to, aby bola párová terapia úspešná.

Čo ľudia najčastejšie riešia? Prichádzajú napríklad s tým, že sa veľa hádajú a myslia si, že ich hlavným problémom je komunikácia. Keď počujem ich hádku naživo, tak zisťujem, že sa zaoberajú dôsledkami, pričom skutočná príčina konfliktu im uniká. Je vidieť, že sa neustálymi hádkami vyčerpávajú a po každej sa o kúsoček viac jeden pred druhým zatvoria. Nechcú odísť, lebo tušia, že pod povrchom je niečo, kvôli čomu sa vo vzťahu zostať oplatí, ale ani za svet sa im nedarí ponoriť sa tam a neúspešné ponory im veľmi strpčujú život.

Motivácia

Pomerne častá je úvodná veta: „Potrebujeme niekoho tretieho, nezávislého, sami sa v tom už cyklíme.” To je fajn motivácia na návštevu poradne. Veta: „Už uvažujeme o rozchode, vy ste naša posledná šanca,” je tiež pomerne frekventovaná. Vtedy však spozorniem, lebo tí dvaja sú už obyčajne veľmi ďaleko od seba a vyhliadky na zblíženie bývajú chabé. Ale chápem. Tiež som pred rokmi prišla s podobnou motiváciou a veľmi som dúfala, že sa dozviem niečo zásadné, niečo, čo by som mohla u seba zmeniť, čo by potom pomohlo vzťah zachrániť. No nenašla som alebo som to vtedy nedokázala započuť či zužitkovať.

Niektorí si návštevu poradne naschvál odkladajú až na „horšie časy”. Primárne sa snažia vyriešiť si vzťahové problémy svojpomocne. Požiadanie o pomoc vnímajú ako vlastnú neschopnosť, zlyhanie (častejšie muži). Nezriedka to potom ľutujú a vravia: „My sme tu mali byť už pred dvoma rokmi”. A áno, tie dva roky môžu byť veľmi dôležité. Ako keď máte kameň v topánke. Dôsledky sú rozdielne, keď s ním prejdete pár metrov, ako keď vás omína zopár kilometrov. Nie raz som bola svedkom toho, že muž, ktorý párovku najskôr odmietal a sedel tam napaprčený, lebo ho žena dotiahla, odchádzal v úplne inom rozpoložení, lebo sa mu výrazne uľavilo, s čím pravdepodobne vopred nepočítal. Bývajú to obyčajne partneri žien, ktoré sú presvedčené, že vedia, čo by mal ich partner na sebe zmeniť a do poradne prídu s nádejou, že tam nájdu spojenca, ktorý mu poriadne prehovorí do duše.

Nevera

Nevera býva tiež dôvodom návštevy. Je to ťažká vzťahová situácia a preto tí, ktorí chcú zostať aj naďalej spolu a krízu zvládnuť, prídu. Je neľahké vysporiadať sa s jej dôsledkami. Niektorí pochopia, že už pred neverou nebolo všetko medzi nimi ok, pustia sa do sebareflexie a pracujú na zmene. Niekedy sa podarí vzťah zrekonštruovať tak, že funguje lepšie ako predtým.

Mám však aj skúsenosť, že ľudia makali dva roky, ale partnerka tým aj tak nakoniec nedokázala prejsť a vrátila prsteň. Neverou sa v nej zabuchli akési pomyselné dvere a už sa jej ich viac nepodarilo otvoriť. Rozišli sa však s porozumením: „Urobili sme maximum, ale nestačilo to!”

Smutné bývajú príbehy ľudí, ktorí vo vzťahu doslova trpia, ale vôbec si nepripúšťajú možnosť, že by s tým sami mohli niečo urobiť, len idú stále viac a viac proti sebe. Prípadná samota či vzdanie sa bezpečia a pohodlia u nich nepripadá do úvahy. Tak isto ani cesta aktívneho riešenia vzťahových problémov. Vtedy si vravím: „Z tohoto bude v budúcnosti nejaká vážna diagnóza, lebo to telo jednoducho nemôže uniesť.“ Žitie v nefunkčnom vzťahu je teda i zdraviu škodlivé, nehovoriac o tom, ako devastuje sebahodnotu partnerov a dopadá na ich deti. Iskierkou nádeje by mohla byť klientkina veta: „Hm, ešte keby som tak vedela ako sa to robí, ako sa tá zodpovednosť vlastne prijíma.”

Míňajú sa

V problémoch sa ocitajú aj páry, v ktorých každý „vysiela“ na inej vlnovej dĺžke. Jeden o koze, druhý o voze. Mužom sa obyčajne ťažšie darí vnímať emočnú stránku vypovedaného a ženy neberú s plnou vážnosťou to, čo hovorí on. Naposledy, keď prišli takíto dvaja, on mal poznámky v mobile a ona repertoár situácií, ktoré dávali dôvod na nedôveru v hlave. Pýtam sa ho: „Čo ju podľa vás teraz trápi? Čo tým hovorí o sebe?” Odpovedal nič netušiacim pohľadom. Pokračovala som: „Keď niečo vraví, paralelne s tým akoby šiel aj film s emočným príbehom”. Odpoveď: „Čože?! Ja som v živote taký film nevidel!” Potom sa stáva, že ona chce jednoducho „len” vypočuť a jemu okamžite napadajú riešenia. Ona je sklamaná, lebo je neporozumená a on je sklamaný, lebo jeho snaha nebola ocenená.

Rýchle riešenia na vzťahové problémy neexistujú, ale na záver mi predsa len napadla veta, ktorú som počula viackrát doma netušiac, že pochádza z Nového zákona z Listu Efezanom a znie: „Nenechajte nad svojím hnevom zapadnúť slnko.” Vyplýva z nej, že má zmysel každý vzťahový problém otvoriť čím skôr, lebo inak v našich hlavách narastá do obrovských rozmerov…

 

autor: Mária Kubišová