Tao facilitovanie

Tao facilitovanie

Hoci filozofia taoizmu vznikla  asi tri storočia pred Kristom v Číne, toto učenie sa ukazuje ako stále aktuálne aj pre človeka súčasnosti, žijúceho kdekoľvek na svete. Aj výsledky vedy 20. storočia,  napríklad v kvantovej mechanike, vykazujú podobnosti záverov s viacerými pozorovaniami taoistov.

Nedávno sa mi dostala do rúk knižka Johna Heidera s názvom Tao vůdce  (Cad Press, 1997) a pri jej čítaní som s potešením zistila, že princípy taoizmu v mnohom korelujú s modernou psychológiou  dneška, konkrétne s princípmi PCA (Človekom centrovaný prístup). To, ako popisuje  správne vedenie ľudí tao, v mnohom ladí s tým, čo napísal Rogers o spôsobe facilitovania encounterovej skupiny. V tomto článku vyberám niekoľko prienikov, ktoré ma zaujali.

Tao hovorí: Vodca učí ostatných príkladom namiesto toho, aby dával lekcie o tom, ako by to malo byť správne, lebo vie, že neustále zasahovanie do behu vecí zablokuje prirodzený rozvoj skupiny.

PCA prístup: Facilitátor si uvedomuje, že snaha ovplyvňovať dynamiku skupiny a preberanie  zodpovednosti za jej vývoj sú zásahmi, ktoré oberajú účastníkov o možnosť učiť sa byť zodpovednými voči sebe a voči iným. Je to teda konanie, ktoré možno v prvom pláne skupinu posunie, ale perspektívne ju negatívne zaťaží. Aj Tao hovorí, že pokusy uponáhľať záležitosti nás nakoniec privedú inam, než kam sme chceli ísť.

Tao hovorí: Múdry vodca sa nepokúša chrániť ľudí pred nimi samými.

PCA prístup: V encounterovej skupine je nutné, aby jej člen ustával aj ťažké chvíle, keď si dôsledkom spätnej väzby uvedomí rozdiel medzi doterajším pohľadom na seba (selfkonceptom) a tým, ako ho vidia iní (selfštruktúrou). Múdry facilitátor  vie, že je zmysluplné nesnažiť sa pomáhať členovi skupiny zmierňovaním jeho frustrácie, má dôveru v neho a v skupinu, že takéto situácie zvládnu aj bez jeho intervencie. 

Tao hovorí: Múdry vodca je ako voda.

PCA prístup: Pri  facilitovaní je významné nevyvíjať na ľudí tlak,  potom ani skupina nemá dôvod  klásť odpor, môže sa sústrediť na prácu a postupovať v súlade s prirodzeným skupinovým procesom. Úlohou facilitátora je iba podporovať to, čo sa práve deje, nie to, čo by sa malo diať.

Tao hovorí: Keď budeš svoj úspech merať chválou a kritikou, tvoja úzkosť nebude mať konca. Ak budeš chcieť budovať svoju dobrú povesť, stratíš slobodu.

PCA prístup: Facilitátor by nemal chcieť byť „dobrým facilitátorom“, ľpieť  na úspechu, výsledku, na dobrom hodnotení. Pokiaľ nemá na to kapacitu, aj skupina bude menej slobodná, lebo on sám ju nepustí ďalej v prípade, že je ohrozený jeho zámer uspieť. Nezameriavať sa na úspech nie je len otázkou rozhodnutia, ale aj odrazom osobnostnej zrelosti, ktorej sa nedá naučiť, dá sa k nej len dospieť.

Tao hovorí: Nikdy, ani na chvíľu, nezabudni na jednoduchý princíp. Skupina je sebaregulujúca.

PCA prístup: Ak encounterová skupina opustí prirodzený  a zároveň veľmi jednoduchý princíp, pravdepodobne skĺzne do intelektuálnych debát, do hľadania metód, techník a následne do hádok. Integrita skupiny sa naruší a časom sa rozpadne. Aby k tomu nedošlo, facilitátor by mal do procesu zasahovať čo najmenej a mal by nechať skupinu rásť samú.

Tao hovorí: Ak chceš viesť skupinu alebo len riadiť svoj každodenný život, treba, aby si sa stal uvedomelým, aby si bol schopný vedieť, čo sa deje a ako sa to deje, vtedy môžeš konať v súlade s tým. Byť uvedomelým znamená uvedomovať si sám seba.

PCA prístup: Tieto múdre vety z taoizmu hovoria o tom, o čom kongruencia zo slovníka PCA. Tá je okrem empatie a bezpodmiekového pozitívneho prijatia treťou nevyhnutnou podmienkou zmeny. Z pohľadu PCA je preto dôležité, aby bol facilitátor čo najkongruentnejším, čo najviac vedel, čo sa v ňom deje a prečo sa to deje. 

Tao hovorí: Múdry vodca vie, čo sa deje v skupine, pretože vychádza z toho, čo sa deje tu a teraz.

PCA prístup: Dokázať vnímať okamžitú realitu v skupine je pre facilitátora hlavným zdrojom sebaistoty, zároveň je to účinnejšie ako pridržiavanie sa akejkoľvek teórie. Zdravo sa vyvíjajúca skupina sa zo stavu „vtedy a tam“ postupne posúva smerom k „tu a teraz“, kedy účastníci častejšie vyjadrujú svoje aktuálne prežívanie. V štádiu bazálneho encounteru sú už prítomné aj vzťahy Ja a Ty a medzi ľuďmi vznikajú priame a blízke kontakty.

Tao hovorí: Je chybou myslieť si, že vodca je vysoko nad všetkými.

PCA prístup: V encounterovej skupine je určite problémom, ak je facilitátor autoritou a ak túto pozíciu posilňuje. Účastníci sa potom stávajú závislými a objavujú sa u nich tendencie nasledovať vodcu. Situácia v takejto skupine sa nelíši od fungovania ľudí v bežnom živote, preto neplní účel. Pokora je to, čím by mal facilitátor v hojnej miere disponovať.

Mohla by som porovnávať ďalej a napísať ešte veľmi dlhý článok s vymenovávaním ďalších podobných či zhodných styčných bodov medzi Tao a PCA. Ak by som to však mala zhrnúť, povedala by som, že Tao rovnako ako PCA kladú do popredia hľadanie prirodzenosti a rovnováhy v živote. Dôležitá je harmóniu, nie boj protikladov a to napriek tomu, že všetky veci na svete sú výsledkom stále sa meniacich a nestálych síl, ktoré spolu tvoria dynamický vzťah, taoisti ich nazývajú jin a jang.

Maja Kubišová