Hluchí počujúci

Ak by som mala povedať, aký je podľa mňa najčastejší vzťahový problém, povedala by som, že je to hluchota. Nie nevera, peniaze či absencia spoločných záujmov, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Nejedná sa pritom o problém fyziologický, lebo hluchí sú aj tí, ktorí majú sluch v absolútnom poriadku. Často to o sebe vôbec nevedia a dokonca si neuvedomujú ani to, že počúvať druhého je vlastne cesta k zblíženiu a porozumeniu.

 

Keď iného človeka empaticky počúvame, nehodnotíme ho ani neanalyzujeme. Namiesto toho rozmýšľame, aký má to, čo vraví význam pre neho, ako sa k tomu vzťahuje, ako to ovplyvňuje jeho názor. Prečo hovorí tu a teraz a práve nám práve toto, z akého dôvodu mu práve tieto slová vychádzajú z úst. Čo asi prežíva? Ako sa v tom cíti? Niekedy tomu vravíme aj „ počúvanie srdcom“.

Sú však páry, ktoré toto nezvládajú, povedala by som, že sa niekedy až tragicky nepočujú. Potom pôsobia ako dvaja väzni, ktorí majú svoje súkromné kobky v tesnom susedstve. Navzájom síce zachytávajú akési zvuky, ale nerozoznávajú ich skutočný obsah a už vôbec nie kontext. Zúfalo nechcú byť sami, veľmi sa tým trápia, lenže vôbec sa im nedarí zreteľnejšie započuť susedného žalárnika. Niekedy aj preto, že chcú, aby hovoril „hlasnejšie“ , komunikoval jasnejšie, aby to bol on, kto sa viac snaží. Ak to nerobí (podľa nich), myslia si, že ich nemá dostatočne rád. Vôbec im pritom nenapadne, že aj oni by mohli pre vec niečo urobiť.

 

Hluchý hluchému neverí

Nedávno v párovej terapii jedna žena dlho usedavo plakala a opakovane vyjadrovala svoje chcenie: „Potrebujem pri sebe partnera, ktorý by ma počúval, pre ktorého by som bola dôležitá, ktorý by stále nezabúdal, čo som mu hovorila.“ Vravím si: Oprávnená požiadavka, ktorá ale vychádzala z úst absolútne hluchej osoby. V tom svojom žiali si vôbec neuvedomovala, že to, čo pýta od muža, mu ani ona neponúka. Neľahko som hľadala vhodné slová, ako jej sprostredkovať realitu tak, aby ju bola schopná aj prijať. Ani neviem, či sa mi to podarilo, skôr by som povedala, že nie a že si nakoniec povedala, že aj ja som nespravodlivá.

 

Utrápená so spochybneným

Zdá sa mi, že sa častejšie vyskytuje kombinácia, kedy sa žena cíti vo vzťahu nepočutá a nemilovaná a k nej obyčajne patrí úplne bezmocný a rezignovaný muž. Opakovane sa mu totiž nedarí nájsť spôsob, ako jej dať svoje city najavo tak, aby tomu aj uverila. Časom začne pochybovať aj on, v prvom rade o sebe, či je vôbec schopný dávať žene, čo potrebuje. Koniec koncov, často to počúva vo forme výčitiek. Výsledkom býva dvojica utrápená žena a spochybnený muž. Zrejme existuje aj opačná kombinácia, ale tú vídavam zriedkavejšie.

 

Uisťuj ma

Ak je žena vo svojej ženskosti neistá, (za čo obyčajne „môže“ jej otec), hľadá uistenia u partnera. Na začiatku vzťahu sa to aj darí, ale následne sa jej nároky na dávky uistenia zvyšujú a partner to postupne prestáva zvládať. Časom sa vyčerpá a žena sa začne trápiť tým, prečo nastala zmena. Ako je možné, že to kedysi robil a prečo s tým prestal?! Vo svojej neistote si neraz spraví záver, že v minulosti s najväčšou pravdepodobnosťou klamal, lebo ju chcel získať, uloviť…

Pravda je, že sú v tom obaja. Je zrejmé, že muž si včas nevšimol, že zo seba dáva aj niečo navyše, že si neustrážil svoju hranicu. V tomto zmysle sa obaja partneri správali nerovnocenne. Na začiatku mužovi také správanie ženy aj celkom lichotí a usudzuje z neho, že je pre ňu výnimočne dôležitý, neskôr však zistí, že je to aj veľmi vyčerpávajúce a že je v konečnom dôsledku nemožné naplniť deravú nádobu v jej útrobách. Vtedy sa obyčajne začína jeho rezignácia.

 

Keď hučí Niagara

Ako teda rekonštruovať svoj vnútorný sluch? Ako sa z hluchých zombíkov meniť na vnímavých počujúcich ľudí? Je to vôbec možne? Bolo by fajn, keby sa „srdcové uši“ dali vyšpricovať podobne ako uši na našich hlavách. Bohužiaľ, vzťahovú hluchotu nie je možné takto jednoducho vyriešiť. Nestačí navštíviť ORL ambulanciu, nutné je vytvoriť vhodné prostredie na počúvanie. Nejde totiž počuť druhého, keď sami nemáme ticho sebe, keď nám v hlavách hučí Niagara.

Čo napísať na záver? Pýtala by sa sem nejaká „dobrá rada“ obsahujúca desať dôležitých bodov, ako to zmeniť. Ja ale také body v sebe nemám a na dobré rady neverím. Myslím si, že počúvanie sa dá naučiť ako hocičo iné. Je to zručnosť a súčasť vybavenia človeka, ktorý chce mať v živote hodnotné vzťahy. Každá ľudská bytosť chce byť počutá, je to naša „základná vzťahová potreba“!

Tak sa učme počúvať a vnímať svojho partnera, zachytávať akékoľvek jeho podnety, čítať posolstvá, identifikovať motivácie, počuť nevyslovené. Je to úloha na celý život a celý život sa v tejto disciplíne môžeme zlepšovať. Otázkou zostáva iba  to, či chceme, alebo nie.

 

Maja Kubišová

www.vztahovaporadna.sk