Počas štúdia psychoterapie som sa oboznámila so všetkými existujúcimi smermi v tejto profesii. Zistila som, že mne je najbližší a najviac so mnou ladí PCA prístup, v slovenčine Človekom centrovaný prístup, podľa jeho hlavného predstaviteľa, amerického psychológa Carla R. Rogersa nazývaný aj rogeriánsky. Terapeut a klient sú v rovnocennej pozícii, terapia prebieha podobne ako priateľský rozhovor.

Základným vybavením psychoterapeuta pri pomoci inému je schopnosť a kapacita zachytiť  človeka v jeho trápení či neistote. Vtedy môže aj klient zacítiť, že v tom nie je sám a rozhodnúť sa nastúpiť na cestu zmeny. Táto kapacita sa dá zvyšovať len tak, že i terapeut postupne odstraňuje vlastné strachy a neistoty, aby bol pripravený sprevádzať svojho klienta pri akýchkoľvek témach a už sa nemusel zaoberať sebou.

Preto som sa rozhodla navštevovať psychoterapeutický výcvik a takto pracovať na svojej psychickej zrelosti. Mám za sebou pätnásť rokov výcviku v PCA psychoterapii. Tento spôsob práce na sebe považujem pri výkone  profesie za veľmi dôležitý, lebo PCA nie je len metóda alebo smer, ale aj spôsob bytia

Okrem spomínaného zvyšovania kvalifikácie v sebaskúsenostnej výcvikovej skupine som absolvovala kurz mediácie, ktorý je podľa zákona nutný na získanie oprávnenia pre  činnosť mediátora.

Najviac skúseností som však získala hodinami strávenými s klientami v individuálne či párovej terapii, pri facilitovaní encounterových skupín, alebo pri debatách na rôznych diskusných stretnutiach s ľudmi.