Dopady nevery na vzťah sú často katastrofálne. Je to ako keď vám v rukách exploduje výbušnina. Spôsobí veľa nepríjemných tržných a ťažko sa zrastajúcich poranení. Krátko po jej prevalení, nastáva šoková reakcia podvedeného a tiež fáza, kedy sa snaží získať neverníka späť. Fú, prichádza prvé vydýchnutie, neopustí ma. Vybral si mňa. Som lepšia ako tá, s ktorou ma podvádzal. Páry sa v tejto fáze začnú nezvykle otvorene rozprávať. Často je to však otvorenosť spôsobená ohrozením. Hrozil nám rozpad vzťahu, rozchod, tak čo horšie by sa nám ešte mohlo stať. Je vcelku ľahké byť otvorení v takejto etape – veď už nemáme čo stratiť.

Táto časť sínusoidy je napriek všetkému tou lepšou, vzhľadom na ďalšie vlny, ktoré prichádzajú po nej. V prípade, že hovoríme o vzťahoch, ktoré chcú napriek vlne „tsunami“, ktorá sa vzťahom prehnala zostať spolu. Ako však pokračovať, keď som sa zrazu ocitla s človekom, akého som si vlastne nevybrala? Ja som si vzala muža, ktorý by mi nikdy neublížil, takého, ktorý ma vždy bude chrániť. Pre boha! Čo teraz s tým zistením, že on je iný, že takto riskoval a vystavil ma obrovskému riziku? Želám si, aby sa to nikdy nebolo stalo, je častou mantrou podvedeného. Chcem vrátiť čas. Chcem späť tú moju predstavu o ňom, o našom živote. Toto ja patová situácia. Zrútenie domčeka, ktorý bol ako sa ukázalo, postavený z karát.

V tejto úžine bývajú ľudia uviaznutí pomerne dlho. Podvedený za svet nechce prijať tú hrozne nepríjemnú realitu. Plače, vyčíta, nespí, neje, zúri, ľutuje sa. Emočný kokteil, ktorý je jeho každodenným nápojom pije ako kalich horkosti až do dna a zdá sa mu, že to nejde inak. Náprotivok je kvárený a prihrbený pod nákladom viny, ktorá ho nemilosrdne tlači k zemi. Ešte väčšmi ho však k zemi tlačí utrpenie partnera, ktorého je svedkom a ktoré on sám spôsobil. Ouuu, to je teda riadna nakladačka. Často sa pozastavím nad tým, kto z nich je na tom teraz vlastne horšie. Niekedy to aj vyslovím a inokedy nie, lebo to môže vyznieva dosť absurdne. Veď podvedený si zaslúži poľutovať a neverník potrestať – hovorí prvoplánová logika.

Rozhodnutie pre neveru môže byť možnosťou ako si niečo pre seba zabezpečiť. Zároveň však so sebou do tohto riskantného podniku ťaháme aj partnera, ktorý nič netuší a tak vôbec nie je pripravený na možné škrabance, odreniny či zlomeniny. Je vlastne ako nahý v tŕní bez toho, že by bol dal na nahotu a tŕne súhlas. Ozaj nepríjemné, keď zistíte že ste tam, kde ste nikdy nechceli byť a ocitli ste sa tam nedobrovoľne. Brrr! Fakt, že na partnera pri nevere nemyslím môže svedčiť o tom, že som ozaj zúfalá a robím pre seba to, čo musím, alebo to svedčí o tom, že ho nemám rada. Každý má svoju vlastnú  odpoveď na túto otázku.

Takto by sme to mohli točiť dookola a konštatovať,  čo kto a ako prežíva a čo sa komu deje. Prevaľovať to zo strany na stranu ako sústo v ústach. Má to svoj zmysel a význam. Nesmie to však trvať príliš dlho, (otázkou je tiež, čo je dlho a kto to určí) lebo by sa mohlo stať, že to bude trvať donekonečna. V jednom momente musí nastať bod zlomu. Niekto z dvojice sa musí rozhodnúť, že opustí rolu obete alebo vinníka, podľa toho, ktorá je jeho. Inak sa bude bludný kruh točiť ďalej a ďalej a ďalej. Mám za to, že je jedno kto to urobí, kto bude ten prvý, lebo by to pomohlo obom. Veď je to blbé pre každého prešľapovať na mieste.

V praxi to prebieha aj  tak, že neverník sa brutálne snaží a podvedený na to nereflektuje. Nevšíma si to. Síce slovne konštatuje, že to vidí, ale nič to s ním nerobí. On chce niečo iné. Chce vidieť zmenu. Chcel by nazbierať skúsenosti, zážitky s partnerom, ktoré by ukazovali na to, že už sa to nebude opakovať. Ale ako ich získať? Čo by to malo byť? “Keď vidím, že naďalej hľadáš rýchle riešenia a únikové cesty, keď stále „hulíš“ a pozeráš porno, tak ma nepresviedčaš o tom, že chceš fungovať inak. Veď nevera je tiež pokus o rýchle zasýtenie deficitu ako predošlé dve už spomínané.” Povedala jedna žena svojmu mužovi pri párovke. Čo dodať? Chápem ju. Muž zas operuje tým, že robí čo vie, že ponúka čo má a trápi ho, že jej to nestačí. Chcel by si tiež zažiť, že bude spokojná. Že bude s ním spokojná. Hm, tiež ho chápem.

Nevera píše príbehy. Každý z nich je v niečom iný, ale mávajú aj spoločné rysy, ako súrodenci. Je to už ozaj veľmi, veľmi stará dáma, ale stále tu je. Odíde až vtedy, keď prestanú existovať ľudské vzťahy. To je však nepravdepodobné, takže ju budeme musieť v našich životoch strpieť. Nikto nechce aby sa nasťahovala práve do jeho domácnosti, napriek tomu sa niektorým stane, že ju zrazu uvidia ležať rozvalenú priamo na gauči v obývačke.

Maja Kubišová