Prečo máme nízke sebavedomie?

Vytvárame masky

Naša kultúra nás rôznymi spôsobmi nabáda k tomu, aby sme skrývali jednotlivé aspekty nášho  skutočného „ja“ napríklad aj tým, že nás od malička učia neukazovať svoju neistotu. My sa potom snažíme upravovať svoje  správanie podľa požiadaviek okolia a súbežne upravujeme, vlastne deformujeme aj našu osobnosť, aby sme sa len zapáčili ostatným. Systematicky si vytvárame akési osobnostné masky s úmyslom predstaviť iným takú osobu, akú predpokladáme, že chcú spoznať. Naše sebavedomie sa tak stáva podriadené druhým ľuďom.

Hľadáme externé potvrdenia

Sebavedomie však musí byť vytvárané zvnútra a odtiaľ vyžarovať smerom von. Hľadanie externého potvrdenia, je hľadaním na zlom mieste. Zdá sa však, že čerpať zo  zdrojov mimo seba sa pokúša väčšina ľudí. Študenti z dobrých známok, zamestnanci z kariérneho postupu či zvýšenia platu atd. Nie sú to však schodíky na ceste hore k sebaúcte, skôr naopak, smerujú dole.

Nedôverujeme vlastnému „ja“

Po  schválení našej činnosti, alebo po získaní ocenenia ostatnými sa síce cítime nejaký čas dobre, ale zároveň tak zrádzame svoje autentické „ja“, lebo mu neveríme. Niektorí ľudia sú schopní zachádzať až do úplnej krajnosti, len aby nestratili tento vonkajší pseudozdroj a stávajú sa tak úplne podriadení hodnoteniam ostatných a bohužiaľ, čo je horšie, na základe toho aj súdia sami seba. Nikto by však nemal byť našim sudcom. Samozrejme, že každý človek má na nás  vlastný názor, ale do sudcovského talára ho obliekame my.

Bojíme sa odmietnutia

So zdravou mierou sebaúcty, dokážeme ľahšie tolerovať názory druhých a nepovyšovať ich na objektívne pravdy. Povedala by som, že motívom k prílišnému prispôsobovaniu sa je strach z odmietnutia, pričom v snahe o jeho eliminovanie napokon odmietame sami seba. Naša reaktívnosť na názory iných je priamoúmerná úrovni nášho sebavedomia.

 Kladieme dôraz na výkon

V dnešnej modernej spoločnosti sa kladie príliš veľký dôraz na výkon, pritom výkon by „mal byť“ videný len ako čerešnička na torte a tortou by mal byť vzťah k nášmu „ja“. Ak sa stane dosahovanie výkonov základným kameňom, na ktorom stojí  vzťah k sebe, začíname mať problém so sebadôverou.

Skrývame zraniteľnosť

Spoločenský tlak a kultúrne vplyvy tiež spôsobujú, že čím zraniteľnejšími sa cítime, tým viac sa snažíme zraniteľnosť skrývať, čo nám v konečnom dôsledku sťažuje cestu k zvyšovaniu sebahodnoty.  Je naopak nevyhnutné prijať svoju zraniteľnosť i keď je to v rozpore s väčšinovo podporovanými odporúčaniami: “Buď silný! Vydrž! “. V skutočnosti takéto nastavenie len zvyšuje úroveň strachu a prehlbuje neistotu jednotlivca. Boj s vlastnými pochybnosťami je normálnou súčasť ľudského života, ľudskej povahy, preto je jeho ukrývanie zbytočné a nakoniec kontraproduktívne, lebo len prijatím vlastnej zraniteľnosti je možné dosiahnuť vnútornú silu.

 

 Maja Kubišová

Zdroj: Psychology today