Šieste prikázanie

Na tohoročnom Tedx Bratislava som videla video vzťahovej terapeutky Esther Perel. Veľmi sa mi páčilo a inšpirovalo ma k napísaniu tohto článku. Dobre mi padlo, že som sa s jej názormi stotožňovala, že sa objavil niekto, kto má veľmi podobné vnímanie vzťahov. Okrem toho ma obohatila aj o svoje pohľady z trocha inej perspektívu.

Jej aj môj názor na neveru sa v niektorých ohľadoch líši od toho väčšinového. Bežne sa totiž stretávam s tým, že ľudia sú až skalopevne presvedčení, že je lepšie si tento prehrešok proti morálke nechať len pre seba. Aj dve moje kamarátky sa pri živej debate, ktorá sa rozbehla potom cez prestávku zhodli na tom, že hovoriť o nevere s partnerom je tá ľahšia cesta. Vraj, ak by to s ním otvorili, tak by síce sebe uľavili, ale jeho by iba zbytočne zranili, lebo veď čo už teraz, keď sa stalo. Myslia si, že nechať si to tajomstvo len pre seba je ústretovým krokom voči partnerovi a že opak by bol sebeckým správaním. Ako ste už teda zrejme vyrozumeli z úvodu, témou tohto článku je nevera.

Háklivá téma

Vo svojej terapeutickej praxi sa s ňou stretávam dosť často. Sadne si oproti mne muž alebo žena a začne obyčajne s viac či menej skrývanými rozpakmi vetou: „Nie som síce na seba hrdý/á, ale nabúral/a som sa do mobilu, mailu alebo do facebookového konta svojho partnera/y.“ Nevera tu vždy bola a myslím si, že aj vždy bude. Každá doba so sebou prináša iné možnosti, v každej má trochu odlišné dôsledky a aj postoje voči nej sa menia tak, ako sa menia časy. V tých našich má neverník najlepšie podmienky, aké kedy v histórii mal. Priniesol ich so sebou rozvoj technológií, no zároveň sa nevera stala aj veľmi riskantnou záležitosťou. Technické vymoženosti síce pomáhajú paralelný vzťah nadviazať a udržiavať, ale taktiež ponúkajú podvádzanému príležitosti na odhalenie. To tu v minulosti nebolo, alebo aspoň nie v takej veľkej miere. Čo sa týka dôsledkov, tie sa tiež od čias, kedy boli ženy za neveru kameňované, výrazne zmenili, pričom mužom sa vždy nevera odpúšťala akosi ľahšie. Aj dnes sa ešte môžeme stretnúť s názormi typu: „No čo už, to sú tí chlapi, oni to potrebujú!“, ale je badať aj akúsi väčšiu rovnoprávnosť žien v tejto oblasti, nevera im je spoločensky viac tolerovaná. V niektorých kruhoch sa dokonca takéto správanie považuje za celkom „cool“ súčasť života. Neraz mi klient či klientka povedia, že veď dnes už podvádzajú všetci, tak čo je na tom?

Kríza identity

Čo si myslíte vy? Čo všetko je nevera? Patrí tam aj náhodný sex? Alebo sa musí jednať o dlhší románik? Je nevera len telesná alebo aj duševná? Sú ňou tajné smsky či chatovanie? Alebo je človek neverný už aj vtedy, keď len sníva o objekte svojho záujmu? A čo napríklad porno alebo platený sex? Neexistuje žiadna presná definícia nevery, a teda v rámci rozptylu týchto rôznych možností sa odhaduje, že neverných je od 26 do 75% ľudí. Odhliadnuc od toho, čo hovoria čísla, isté je, že nevera má vážne dopady na existujúci vzťah. Živí sa dôverou, ktorá je základom vzťahu, a tým ho oslabuje. Prichádza zneistenie a  vy zapochybujete takmer o všetkom dovtedy. Čo bola vlastne pravda a čo len lož? Zdá sa vám, že všetko, čomu ste kedy verili a o čo ste sa opierali, je akési rozkolísané, nestabilné, že život stojí na vode.

Esther Perel vraví aj takúto zaujímavú vec: „ Nevera dnes zraňuje aj inými spôsobmi ako kedysi. Dnes si totiž vytvárame akýsi romantický ideál a chceme od jediného človeka, aby nám naplnil celý zoznam našich potrieb: byť najlepším milencom, kamarátom, rodičom, dôverníkom, emočnou podporou, inteligenčne rovnocenným partnerom. Žijeme v tom, že tým všetkým sme, lebo sme boli vybraní. Ale nevera nám povie, že nie! Že nie sme! Otrasie veľkými ambíciami našej lásky. Kedykoľvek v histórii bola nevera bolestnou skúsenosťou, ale dnes je až traumatizujúcou, lebo ohrozuje naše vlastné vnímanie samého seba.“

V tejto súvislosti sa mi vybavila jedna moja klientka, ktorá povedala niečo podobné, keď prišla na stretnutie po prevalení nevery jej partnera: „Vždy som mala problém prijať svoje telo. Každého muža som podozrievala z toho, či sa mu skutočne páčim. Až jemu som to uverila a začala som si naozaj o sebe myslieť, že som pekná. Keď som si ale prečítala jeho niekoľkomesačnú tajnú komunikáciu s inou, ktorej písal v podstate to isté, čo hovoril aj mne, moja pochybnosť sa opäť ohlásila v plnej sile. To ma zranilo najviac!“ Nevera so sebou priniesla krízu identity.

Hľadanie JA

Veľmi často sa nevera charakterizuje ako dôsledok zlého fungovania vzťahu ešte pred jej vznikom. Vraví sa, že tam človeku muselo niečo chýbať, keď sa nakoniec rozhodol ísť to hľadať inde. Ale čo? Čo mu to vlastne chýbalo? Niečo, čo mu mal dať partner a nedával? Je možné, že mu chýbalo ešte aj čosi iné, čo súvisí len s ním osobne a nie priamo so vzťahom? Existuje nejaká potreba, ktorú ani dobrý vzťah nedokáže uspokojiť? Esther vraví, že podľa nej to nie je celkom tak, že keď sme neverní, tak nehľadáme inú osobu, ale skôr hľadáme svoje iné ja. Súhlasím s ňou a dodávam, že ak sme nastavení tak, že len iná osoba nám zabezpečí šťastie v živote, potom ju neprestávame hľadať.

Nedávno som mala klienta, ktorý sa mi zdôveril s tým, že bol doteraz v každom vzťahu a každej žene neverný. Na jednej strane sa tým veľmi trápil, ale vravel aj to, že neveru vníma akoby bola jeho súčasťou, že skratka „nevie“ inak. Mrzelo ho len to, že manželke ubližuje, samotná nevera nie. Ak by nemusel ženu klamať, on sám by na tom nič nemenil.

Nevera naozaj nemusí byť vždy iba o sexe a obyčajne ňou chce človek získať ešte oveľa viac. Hľadá akési nie celkom jasné porozumenie sebe. Býva to cesta, ktorou sa vydáva, aby sa dozvedel viac o svojej ženskosti či mužskosti. Chce dobehnúť niečo, čo doteraz nestihol. Načerpať v mileneckom vzťahu to, čo v partnerstve nenachádza. Nejako sa dosýtiť, čosi vykompenzovať. Znovuzískať vzrušenie v živote. Prebudiť v sebe vášeň. Overiť si či, ešte žije alebo je už mŕtva, či je len pridusená stereotypom. Niekedy môže byť aj priamou reakciou na životné udalosti.

Esther Perel: „Smrť a smrteľnosť často žijú v tieni nevery, lebo nás nútia klásť si napríklad takéto otázky: Je toto to pravé? Existuje aj niečo viac? Takto budem žiť až do smrti? Niektoré nevery sú pokusom premôcť vlastnú smrteľnosť, sú protijedom smrti!“

Spomínam si na príbeh muža, ktorý len krátko po náhlej smrti svojho mladšieho brata, iba niekoľko hodín potom, bol manželke neverný. Keď mu zavolala a pýtala sa ho, kde sa práve nachádza, odpovedal jej, že v pohrebníctve objednáva vence. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že bol neverný vo veľmi, veľmi „nevhodnom“ čase. Ak sa však na to pozriete v tomto kontexte, tak sa to môže javiť aj trocha inak.

Myslím si, že pri nevere vzťah najviac devastuje práve klamstvo. Možno si poviete, že veď nepravdivosť sa vo vzťahu objavuje aj v mnohých iných súvislostiach, aj pri iných témach, nielen pri nevere. Máte pravdu a aj dôsledky sú istotne z dlhodobého hľadiska rovnako nepriaznivé, no neveru klamstvo sprevádza takmer vždy alebo veľmi často. Možno aj pre jej veľkú spoločenskú neprijateľnosť sa stáva nebezpečnou a zároveň tým získava tú lákavú príchuť.

Tkáči…

Ľudia sa zoznámia, vytvoria vzťah a postupne ho budujú – tkajú spolu akúsi sieť z intimity, ktorou ho pomaly obaľujú. Ona potom plní viac rôznych funkcií a pre dvojicu je veľmi dôležitá, dokonca nutná. Vzťah spevňuje a chráni, približuje tých dvoch k sebe. Nevera a klamstvo obyčajne urobia do krehkej tkaniny poriadne veľkú dieru. Niekedy až takú brutálnu, že jeden z dvojice z nej okamžite vypadne alebo cez ten otvor vyletia hneď obidvaja naraz. Inokedy diera nemusí byť až taká veľká, ale ak sa spojí s inými staršími otvormi, sieť sa stáva až príliš slabou. Chcem tým povedať, že záleží aj na tom, v akom stave intimity vzťahu sa to udeje. Či sa jedná len prvé natrhnutie, ktoré sa dá ešte pomerne ľahko zaplátať, alebo je to už posledná trhlina, pri ktorej si uvedomíte, že už sa neoplatí začať štopkať, že už vlastne ani niet kam ihlou pichnúť.

Možno sa pýtate, či sa teda ešte vôbec dá vzťah poznačený takouto zradou zreparovať. Alebo je to až fatálne narušenie? Je to začiatok konca? Či naopak nový začiatok? Podľa mňa je možné na všetky tieto otázky odpovedať aj kladne, aj záporne. Vraj väčšina párov zostáva aj po prevalení nevery spolu. Vychádzajúc zo skúseností by som tiež povedala, že tomu tak je. Dôvody pre rozhodnutie nerozísť sa však bývajú naozaj rozmanité. Poznám zopár takých, ktorí po prvotnom šoku sprevádzanom veľkým hnevom naozaj zabojovali. Nie vždy to však bol zápas o záchranu vzťahu, ale často šlo „len“ o záchranu zraneného ega. Nedám ti ho! Akoby si povedala žena, ktorá dovtedy svojho partnera zrádzala nevšímavosťou, neakceptovaním či ponižovaním. V momente, keď zistila, že by mohla o neho prísť, začala všetko dovtedy odopierané poskytovať. Vzťah sa síce oživil, ale motívom nebolo jeho obnovenie, ale nutkanie vyhrať nad ženou, ktorá jej chcela vziať to, čo jej patrilo. Keď zistila, že bitku vyhrala, všetko sa opäť postupne vrátilo do starých koľají.

Inokedy zase strach zo straty oživil stratenú túžbu a opäť rozdúchal oheň vášne. Partneri, ktorí prešli neverou, hovorievajú až o neuveriteľne zvýšenej vzájomnej sexuálnej príťažlivosti. Iné dvojice zas vravia, že sa nikdy predtým tak otvorene a úprimne nerozprávali, ako po tejto skúsenosti. Zdá sa teda, že zážitok nevery výrazne zvyšuje dynamika vzťahu. Akoby sa nejako automaticky zapínali akési prirodzené záchranné systémy vzťahu. Ako keď sa zraníte fyzicky, keď vnikne cudzí ostrý predmet do tela. Aj vtedy imunita zazvoní na poplach a spustí sa mohutný ozdravný proces organizmu. Ale stačí len toto? Je to dosť na záchranu? Ak sa jedná len o škrabnutie, tak asi aj hej, ale keď je úraz vážny, treba začať čím skôr resuscitovať! Zostáva nám už len zistiť, ako to spraviť. Ako nahmatať srdce vzťahu, ako zistiť kde sa nachádza to miesto.

Myslím si, že ak sa ľudia dokážu naozaj rozprávať, tak sa nikdy nemusia rozísť. Tento vzťahový všeliek má podľa mňa veľmi dobré účinky a je obzvlášť vhodné ho nasadiť pri „diagnóze nevera“.

Maja Kubišová