Teória tigra, alebo kto je ten horší…

Hľadala som v sebe námet na napísanie článku, keď práve vysielali český film Teória tigra, čo je príbeh o mužsko-ženských vzťahoch. Boli v ňom zobrazené tri generácie žien, ktoré mali mužov pod absolútnou kontrolou a považovali to za celkom normálne a samozrejmé.

Tento prístup k mužom sa vo filmovej rodine posúval výchovou do ďalších generácií. Počas jeho sledovania som nadávkami častovala hlavné hrdinky, aby som tak ventilovala svoj hnev. Môj partner bol síce ticho, ale po skončení filmu povedal, že ani pre neho nebolo jednoduché pozerať sa na to.

Uvedomila som si, že to vôbec nebola fikcia, ale veľmi realisticky zobrazený život, že takých vzťahov je aj v skutočnosti veľa a často sa objavujú aj v mojej poradni. Nie je ojedinelé, že príde do kúta zatlačený chlap s veľkým pocitom viny, ktorý „uveril“ všetkým výčitkám, ktoré často počúval. Myslím si, že nie iba výčitkám svojej ženy, ale že už kedysi dávno uveril výčitkám svojej matky. Tá totiž „pripraví“ syna na to, aby bol ochotný a schopný fungovať s mocenskou ženou.

A ako vznikne mocenská žena? Tiež jej niekto kedysi v detstve odovzdal posolstvo, že mužom sa veriť nedá, že sú to nezodpovedné tvory, na ktoré nie je bezpečné spoliehať sa. Dievča s takouto výbavou sa potom podľa toho v živote zariadi. Drží muža pekne nakrátko. Vodí ho na špagáte, lebo sa veľmi bojí, že ak by ho pustilo, určite ujde. Neverí totiž tomu, že by mohla stáť za to, aby s ňou bol dobrovoľne. Preto drží! Aj keď to možno znie paradoxne, ale mocenská žena rovná sa vystrašená žena.

Vzájomná (ne)spolupráca

Film bol natočený tak, že ste fandili chlapom. Perfektné herecké výkony zobrazovali veľmi nesympatické ženy, ktoré ubližovali chlapom sympaťákom. Ak niekto povie, že on je pod papučou, tak sa nám akosi automaticky vyjaví predstava silnej ženy, čo veľkou papučou stojí na hlave tomu „chudákovi“ chlapovi. V skutočnosti on ale chudák vôbec nie je. Sám sa tak rozhodol, on sám to dovolil a spolupracoval. Filmový chlap to zdôvodnil tak, že si myslel, že ak bude robiť, čo ona chce, bude spokojná. Asi to robil aj z lásky, ale nefunguje to!

Takto žene len potvrdzoval, že jej teória je dobrá. Že chlap je niekto, kto nie je pevný, že je to niekto, s kým sa dá akokoľvek hýbať. Stačí si len vymakať funkčnú stratégiu a nájsť čo najefektívnejší spôsob, ako posúvať figúrkou. Filmová žena tvrdila, že ona nikde chybu neurobila. Bola presvedčená, že robila maximum, úplne jej však chýbala schopnosť (či len ochota?) pozrieť sa na veci aj očami muža.

Tento model je však celkom reálny aj v praxi, preto sa s pármi tohto druhu ťažko pracuje. Ak je jeden z dvojice presvedčený, že robí všetko a nie je prístupný sebareflexii, ich vzťahová situácia je takmer neriešiteľná. Lebo potom sa kŕčovito držia hľadania chyby na náprotivku a tlačia na jeho zmenu. Uvažovanie v takej logike je potom zhruba takéto: „Čo už ja s tým môžem robiť, už som urobila všetko, už to musí len ten druhý pochopiť.“ A keď nechápe, tak je buď hlúpy, nezrelý, alebo nemá rád, ba dokonca mu to tak vyhovuje.

Kto hádže kameňom?

Nedávno sa oproti mne posadil muž, ktorý bol taký utrápený a previnilý, až sa na neho ťažko dívalo. Z môjho pohľadu ho žena „dohnala“ až k nevere tým, že ho dlhodobo nerešpektovala, bola voči nemu ľahostajná, chladná a neakceptujúca. Bolo mu v tom tak zle, že svoju situáciu načas „poriešil“ neverou. Tá sa však prevalila a jeho prevalcovali pocity viny, ženin hnev a odmietanie nielen ňou, ale aj celým ich okolím. Všetci sa postavili na jej stranu, veď on bol ten, čo zhrešil a porušil pravidlá.

Keď som mu povedala, že ja mu v tom rozumiem a že chápem, ako ťažko mu v tom muselo byť, aj to, že aj „nešťastný“ spôsob riešenia je predsa len riešením, niekoľkokrát sa opýtal, či to, čo vravím, hovorím s plnou vážnosťou. Vyzeral, akoby sa vynoril spod hladiny a zhlboka sa nadýchol. Následne si overoval, či to bol len jednorazový nádych, alebo či by nebodaj mohol začať aj sám spontánne dýchať.

Ja si však nemyslím, že takíto muži mali len smolu na ženy. Že nejakou nešťastnou náhodou natrafili práve na „rafiky“. Dokopy sa dajú vždy len ľudia, ktorí sú v tom čase nejakým spôsobom kompatibilní. Aj obeť si hľadá svojho agresora. Nikto však nakoniec nie je vo výhode a obaja v konečnom dôsledku strádajú. Ak nie je vo vzťahu rovnováha, časom sa určite objavia problémy, to je isté.

Spomínaný film sa nakoniec skončil happpy endom – utláčaný muž našiel po rokoch strádania svoju slobodu a užíval si ju plnými dúškami. Žena „tyranka“ zostala ešte viac zatvrdnutá vo svojich postojoch. V živote si iba potvrdila to, čo celý čas aj očakávala, lebo s takým nastavením k inému záveru ani prísť nemohla. Ich dcéra a zať však pochopili, že to nie je dobrá cesta životom a úplne zmenili jej smer.

Myslíte si, že aj v reálnom živote sa môže všetko takto obrátiť na dobré? Som presvedčená, že áno, ale musia chcieť obaja. A ako hovorí klasik: jediné, čo sa vo vzťahu nedá zabezpečiť je to, aby aj ten druhý chcel!

 

 

Maja Kubišová

www.vztahovaporadna.sk