Istý, úzkostný a vyhýbavý. Jeden z týchto prívlastkov sa hodí na každého z nás, vraví teória attachmentu. Ak máte istú vzťahovú väzbu, je predpoklad, že budete mať aj zdravé vzťahy. Ak ju vytvárate úzkostnú či vyhýbavú, bude to už s vašimi vzťahmi viac nahnuté a, čo je blbé, máte šancu dať sa dokopy. Tieto dva typy sa totiž akosi zvláštne priťahujú. Komoditou je blízkosť. Úzkostný po nej veľmi túži a na začiatku sa zdá, že aj vyhýbavý, ale ten sa jej následne zľakne a úzkostného odstrčí. To som ale takto na úvod veľmi zjednodušila.

Blízkosť naša každodenná

Všetci máme potrebu blízkeho vzťahu uloženú hlboko v génoch. Začína sa to už v maternici našej matky a končí našou smrťou. Z evolučného pohľadu vzťah zvyšoval šance človeka na prežitie. Skrátka, nutne potrebujeme blízkosť jednej vzťahovej osoby a vedomie jej stálej dostupnosti hrá dôležitú úlohu. Mnohé štúdie potvrdzujú, že hneď ako sa k niekomu citovo pripútame, vytvoríme s ním až fyziologickú jednotu. Náš partner začne riadiť náš krvný tlak, tepovú frekvenciu aj hladiny hormónov. Už nie sme oddelené entity. Dr. Baker v jednej zo štúdií potvrdil, že ak máte mierne zvýšený tlak, prítomnosť milovaného partnera vám ho znižuje. Na druhej strane ak nemáme istotu, či v nás náš partner verí a podporuje nás v dobrom aj v zlom, bude sa nám žiť ťažko. Následne to môže mať vplyv na náš osobnostný rast aj zdravie.

V návale lásky

Keď príde na začiatku tá cunami, jednoducho nie sme schopní objektívneho pohľadu a maľujeme si veci na ružovo. Informácie, ktoré narušujú dokonalý obraz nášho objektu lásky, veľmi nemajú šancu preraziť na svetlo božie. Pritom to, či budeme, alebo nebudeme šťastní, záleží hlavne na tom, koho si zamilujeme. Výber je rozhodujúci. A tak sa často celkom nerozumne vrháme do spojení, ktoré sú „len“ voňavé. Po čase však už len vôňa nestačí, a tak sa potom dejú všelijaké nepríjemné veci.  

Keď stretne úzkostný vyhýbavého

Ak ste napríklad typ s úzkostným putom, tak veľmi citlivo reagujete na akúkoľvek zmenu spojenia, ste až precitlivený na výkyvy emócií a okamžite ich registrujete. Potom rýchlo nastupuje tendencia reagovať neuvážene a robiť unáhlené závery. Takzvané protestné správanie. Cieľom je znovuobnoviť spojenie. Bude to problém, ak sa vám podarilo ísť do vzťahu s vyhýbavým, lebo ten bude mať zas stále tendencie hľadať na vás chyby len preto, aby spojenie narušil a udržal si vás od tela. Jeho signály budú veľmi rozporuplné. Vyberiem ťa z mrazničky, veľmi nežne ťa zohrejem, a keď si už rozmrazená, opäť ťa šupnem späť. A furt dokola. Budete ako povrazolezec bez záchrannej siete. 

Divoká jazda

Toto je nielen nebezpečné, keď ste v tom, ale je aj mimoriadne náročné sa z toho potom vymaniť. Je to ako závislosť. Smola je, že ľudia s vyhýbavým attachmentom skutočne dávajú prednosť úzkostlivým, lebo s inými sa im dosiahnuť blízkosť nedarí. Takže ak ste úzkostný, vyhýbavého pravdepodobne zaujmete a ani sa nenazdáte a ste s ním na emočnej horskej dráhe. Hore a dolu, výška a pád. Sprvu to vyzerá ako láska. Veľká, vášnivá, dramatická. Lenže skutočná láska v evolučnom zmysle slova naopak znamená pokoj mysle. Niekedy si pocit pokoja zamieňame s nedostatkom príťažlivosti, ale zas ďakujem pekne za takú ,,neurotickú príťažlivosť“. 

Vo vzťahovej pasci

Výskumy ukazujú, že spokojnosť v partnerstve je priamo úmerná tomu, nakoľko sme vzájomne schopní uspokojovať si potrebu blízkosti. Do vzťahovej pasce môžete spadnúť, ak blízkosť nie je stabilná. Keď sa stáva, že na niekoľko nádherných momentov ju pocítite, ale ten druhý následne nutne spojenie deaktivuje. Ďalší veľmi nepríjemný dôsledok je, že takýto partner sa cíti natoľko silný a nezávislý, nakoľko sa vy cítite neschopne a menejcenne. Ak chcete z pasce von treba  si začať  vytvárať emocionálny odstup, prestať veriť, že sa to zmení, prestať sa sústreďovať na pekné chvíle a viac si všímať reálne nedostatky. Spustiť rovnaký deaktivačný proces, aký ste vy zažívali po každom spojení v blízkosti.

Je možné naplnenie?

Dobrý partner je taký, ktorý dokáže naplniť naše vzťahové potreby. Máme právo túžiť po blízkosti druhého aj po tom, aby nám bol stále dostupný. Otázka, či je tento človek schopný poskytnúť vám to, čo ku šťastiu potrebujete, je na mieste. Nemajte pocit, že ste preto príliš nároční a že vaše potreby sú prehnané. Naopak, sú úplne legitímne. Nájsť človeka, ktorý má vzťahové potreby zlučiteľné s tými našimi, niekedy nebýva jednoduché, ale nie je to nemožné. Táto teória by ho nazvala človekom s istým typom vzťahového puta. Takíto ľudia dokážu vytvárať nielen spokojné vzťahy medzi sebou, ale aj „liečivo“ pôsobiť na svojich neistých partnerov. V istom vzťahu každým dňom narastá blízkosť a prehlbuje sa intimita. 

Kde sa berú ľudia s istou väzbou? 

Populárne tvrdenie, že istá väzba je len dôsledkom výchovy v ranom detstve, sa ukazuje príliš zjednodušené. S pribúdajúcimi štúdiami sa hromadia dôkazy, že výsledný vzorec je súborom viacerých premenných: kvality starostlivosti rodičov v ranom detstve, genetických faktorov a, čo je veľmi zaujímavé, aj partnerských skúseností v dospelosti. Ukazuje sa, že 25 až 30 percent populácie je schopnej zmeny attachmentu. Vedci túto zmenu pripisujú práve partnerským vzťahom v dospelosti. Vzťahy teda majú silu meniť naše názory a postoje. Taktiež však je možný aj spätný chod, a síce, že aj istí ľudia môžu v problematickom vzťahu stratiť kus svojej istoty. Rizikom takéhoto vzťahu je, že sa môžete ocitnúť naspäť v pôvodnom úzkostnom, ak ste si už aj medzičasom vybudovali istý typ citového puta.

Vo chvíli, keď vstupujeme do vzťahu, odovzdávame svoju „dušu“ do rúk partnera a zároveň preberáme zodpovednosť za jeho blaho a bezpečie. Myslime na to, lebo šťastie je skutočné len a len vtedy, keď ho môžeme s niekým zdieľať.

Maja Kubišová